7. kapitola Římanům je branou ke spasení a trnem v oku náboženským křesťanům

jesus-christ-cross-prayer

Stále více vidím obrovskou nádheru osmé kapitolu Římanům. Ale zároveň stále více vnímám, že bez sedmé kapitoly nemůže být osmá. Závěr sedmé kapitoly Římanům dělá naprostý problém všem těm, kteří se ať už skrytě nebo zjevně spoléhají na své skutky a výkon při otázce spasení, ale i při otázce vnější proměny života a charakteru. Kalvinisté si s tím nevědí rady. Zkouší tuto pasáž nějak složitě intelektuálně rozebírat, provádějí exegeze, snaží se to nějak „okecat“, protože v 7. kapitole Římanům Pavel jasně píše, že nedokáže dělat dobro, i když chce. Neznám jinou pasáž, která by takovým způsobem rozlítila všechny ty, kteří se snaží svým vlastním úsilím vylepšovat a zalíbit se tak Bohu.

Kalvinisté tvrdí, že po spasení už člověk nepodléhá hříchu a má sílu žit posvěcený život plný skvělých skutků a téměř bezchybné morálky a charakteru. Ale nejen oni. Skrytě se o zalíbení Bohu skrze skutky snaží každý křesťan, který si neprošel tím, co Pavel popisuje. Čistou bezmocí a zlomením hole nad sebou samým. Nehovoříme teď o stavu před spasením, ale po obrácení. 7. kapitola Římanům zcela boří populární koncept, že po spasení Bůh z člověka udělá „nadčlověka“, který má moc vítězit nad každým hříchem a pokušením. On tady říká pravý opak, že prostě není schopen činit dobro, i když chce. Stává se chudý duchem.

Mnoho křesťanů se domnívá, že Bůh člověka zesiluje, aby byl téměř bezchybný. Aby dokázal zvítězit nad každým pokušením a nad každým hříchem. Ale Bůh koná s člověkem přesně obráceně. On chce, aby všechny věci, které se v nás ukrývají, všechno to, co tak pečlivě v sobě skrýváme i před druhými, vyšlo na světlo. Skrze pády a selhání nám připravuje cestu k Jeho úžasné milosti. Naše slabost je odkrytím Jeho síly. Křesťané se často považují za vyslance dobrých mravů a společenské etiky. Jejich sebe určení není sebe určení Pavlovo, který veřejně vyznává svoji neschopnost a slabost konat dobro. Vždyť je posiluje sám Bůh a jejich zbožnost a mravnost vychází z Boha. Jak to, že Pavlova snaha o zbožnost a mravnost a konání dobra zcela selhává? Dělal snad něco špatně? Dělají něco lépe než on?

Pravdou je, že oni pouze nevidí svůj bídný stav, stále ještě nebyli Bohem odkryti jako Pavel. Většina křesťanů si myslí, že křesťanství je o morálním vývoji jedince. Že to je Boží plán s křesťany. Morální progrese v etice a společenském chování. Ale Boží plán s Jeho dětmi není primárně tento. On chce, aby pravda o nás vyšla najevo. Jedině, když pravda vyjde do světla, když je světlem zjevena, může být také odstraněna. Pouze hříšník potřebuje milost, pouze nemocný potřebuje lékaře. Když se stále díváme na druhé a soudíme, že takový já už přece nejsem, jsem lepší, jsem poslušnější, jsem vydanější, morálnější, zkrátka bohatší, tak jsme stále ještě nebyli odkryti. Je to bolestná věc, ale nádherná.

A tak se rodíme do Božího království. Vždy, když se rodí něco nového, je přítomna bolest. V konci sedmé kapitoly vidíme úžas a vděčnost Pavla nad tím, že jediným východiskem z jeho bezvýchodné situace je dílo Boží skrze Ježíše Krista. A v kapitole osmé již přechází do stavu, kdy není žádného odsouzení pro ty, kteří jsou v Kristu Ježíši. Jedině takovou cestou můžeme dojít ke stále většímu prožívání Boží bezpodmínečné lásky. Když si plně uvědomíme a prožíváme, že žádné naše chování a selhání nemůže ovlivnit divokou lásku Boží. Kdy naší jedinou teologickou jistotou je Boží síla a naše slabost. Kdy jsme už ven ze hry o spasení a Boží přízeň. Kdy to zkrátka už musí být jen o Ježíši Kristu, protože sami na sebe spoléhat už nemůžeme.

Nespoléhej se na to, že Bůh tě povede cestou síly a vítězství. Povede tě cestou selhání, proher a pádů. Upadání a zkroušeného srdce. To je ten stav, kdy jsme Bohu nejblíže. Kdy svítí no našeho nitra a Jeho světlo prosvěcuje naše temná zákoutí, aby mohlo vyjít na světlo to, co sami nejsme schopni vidět. Musíme to ale Bohu dovolit. Musíme se chtít Bohu přiblížit stále víc a ne se spokojit s tím, že už nejsme takový zlí, jací jsme byli dřív. Pán Ježíš říká, že i když umíme dobré dary dávat svým dětem, stejně jsme zlí.

Víte, když tak umíme dávat ty dobré dary a hezky se staráme o svou rodinu, vše je tak spořádané a my děláme nějakou tu charitu, chodíme do sboru a vše tak nějak vypadá, že je správné a my jsme sami se sebou spokojeni, ve skutečnosti stojíme na místě a duchovně zahníváme. My se máme radovat když upadáme do zkoušek a nejrůznějších pokušení. Protože tam vyjde na světlo, kdo jsme. Tam se ukáže naše víra. Ve chvílích našich selhání a proher nás Bůh k sobě volá blíž a chce nám projevit svou milost. Není to snadné. Ale je to nutné. Protože komu se málo odpouští, málo miluje. A co jsme bez lásky? Jen dunící kov a zvučící zvon.

 

 

18 thoughts on “7. kapitola Římanům je branou ke spasení a trnem v oku náboženským křesťanům

  1. Je taky s podivem, že žádný ten, kdo si říká křesťan v tradičním pojetí, nedokáže vůbec specifikovat svoji „hodnotu“, nedokáže vůbec určit, zda je spasen a tuto nevědomost pak nahrazuje arogancí, drzostí, povýšenectvím, nebo padá do všech odstínů esoteriky. No na to nemusím být ani křesťan, to dělají všichni a zároveň před tímto hnusem všichni utíkají. Tak kde je Bůh, kde je Ježíš, kde jsem já?


  2. podle galatským 2-16, efezským 2-8-9 , římanum 3-23-24, ale i mnoha dalších veršů člověka nemůže spasit dodržování desatera,členství v církvi nebo víra v nějaké učení.byl jsem členem církve, která se hlásila k tomu, že jako jediná dodržuje boží zákon, má největší biblické poznání a také jedině u ní mohu být spasen, nikde jinde.trvalo mi mnoho let, než jsem skrze boha a bibli pochopil, že spasení je z milosti, zadarmo, nikdo si ho nemuže nějak zasloužit.žel tuto největší biblickou pravdu chápe velice málo křestanů.raději věří, že je spasení skrze jejich církvev,skutky nebo učení.osobně jsem bohu velice vděčen, že jsem mohl najít spasení z boží milosti. je to nejduležitější biblická pravda o boží lásce k člověku.


  3. Podle Galatským 2-16, dětským 2-8-9 , Římanům 3-23-24 i dalších biblických veršů spasení boží milosti, bez nějakých podmínek a pravidel.trvalo mi to mnoho let, než jsem tuto věc pochopil. Byl jsem totiž členem církve, která tvrdila, že jen ona dodržuje boží zàkon, má plné biblické poznání a jen u ní člověk může najít spasení.žel podobně chápou i druzí křesťané, protože si myslí, že je spasí členství v církví, dodržování zákonů, pravidel nebo učení.jsem bohů moc vděčný, že jsem mohl skrze bibli poznat právě spasení z milosti. Je to největší biblická pravda o Boží lásce.



  4. Zdravim Vas vsetkych,

    chcel by som sem vlozit clanok zo stranky baranokbozi.sk kde je velmi zaujimava uvaha o viere, pre mnohych krestanov to bude novy aspekt na vieru aj krestanstvo

    Je viera dar? Je viera podmienená hriešnosťou? Koniec kalvinizmu!

    Desať dlhých rokov som bol kalvinista. Toto učenie poznám do poslednej bodky. Bol som tak presvedčený o pravdivosti tohto učenia, že som dokonca opustil celkom slušný zbor len preto, lebo hlásali v kázňach, že človek má zodpovednosť sa obrátiť. Vždy keď som počul o výzve na obrátenie, videl som Boha ktorý tak koná a nie človeka. Veril som v totálnu deštrukciu ľudského rozhodovania, ktoré nemôže prijať duchovné veci lebo sú mu bláznovstvom. Ale Božie cesty sú vysoko nad našimi. Dostal som jednu úvahu ohľadom viery, o ktorej sa s vami musím podeliť.

    Ak totiž z Písma dokážeme, že viera nie je dar a že nemá nič spoločné s pádom Adama – kalvinizmus sa stáva iba mŕtvou kresťanskou filozofiou! Pretože jadrom celého kalvinizmu je presvedčenie, že človek nemôže prijať Boha zo svojej sily. Ak toto presvedčenie vyvrátime, kalvinizmus je v troskách! Tento systém, ktorý sa javí tak mocný a silný, stojí nie na hlinených nohách ako Danielova socha, lež na papierových!

    Čo je to viera? Teraz nemám na mysli definíciu viery. Preto položím otázku inak. Kto je vlastníkom viery? Počuli ste už niekedy túto otázku? Písmo totiž na ňu trefne odpovedá, ale ten prešpekulovaný kalvinizmus vie, aké otázky nesmie pokladať aby sa nezrútil. Kto je vlastníkom viery?

    Keď som dostal túto otázku, hneď zo mňa vyletelo, že je to Boh, kto dáva vieru. Donedávna som obhajoval tento názor. Ale potom prišla výzva, aby som našiel v biblii spojenie, že Boh je darcom viery. Nechcel som tomu veriť, ale takéto spojenie som nikde nenašiel. Hľadal som všetky možné výrazy ktorým som veril – dar viery, viera ako dar, všetky klony – viera, viere, vieru, viery atď – nič také sa v písme nenachádza, že Boh je jej darcom. Hľadal som na internete, čo je to dar viery. Ako prvé mi vyskočil napodiv katolícky katechizmus ktorý hovorí:

    Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú vlieva Boh.

    Tak som si pomyslel, že jadrom tohto názoru, že Boh dáva vieru je katolícka cirkev? Napokon som predsa len objavil čosi, čo v biblii je ohľadom daru vieru. Pavol píše o rozdelení darov v cirkvi:

    Lebo jednému sa dáva skrze Ducha slovo múdrosti a druhému slovo známosti podľa toho istého Ducha, inému viera, v tom istom Duchu; inému milosti dary uzdravovania, v tom istom Duchu. 1Kor 12:8-9

    Tu ale nejde o dar viery, lebo títo ľudia už uverili. Tu sa jedná o obrátených ľudí, ktorí majú dar, ako vieru predávať, alebo na nej stáť a obhajovať ju. Tu nejde o nekresťanov, ale o kresťanov, ktorí už uverili…

    Toto je všetko, čo v písme nájdete o viere ako dare – nič! Nula bodov! Čo v písme čítame o viere je toto:

    Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista… atď. Gal 2:16

    Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi. Gal 3:26

    Písmo hovorí, že spása je skrze vieru, ale nikde nehovorí, že viera je dar. Milosť je dar, ale nie viera:

    Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Ef 2:8-9

    Viera je prostriedok, ako tento dar milosti prijať! Kto je teda vlastníkom ak písmo nikde nehovorí, že viera je dar?! Pozrime sa do písma:

    Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. Mt 9:22

    Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu. Mt 15:28

    No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. Mk 5:33-34

    I oslovil ho Ježiš: Čo chceš, aby som ti urobil? A slepec odpovedal: Majstre môj, nech vidím! Riekol mu Ježiš: Choď, tvoja viera ťa uzdravila. A (slepý) hneď videl a nasledoval Ho na ceste. Mk 10:51-52

    Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! Lk 7:49-50

    Tých veršov je podstatne viac, nebudeme ich tu vypisovať všetky. Pán Ježiš jasne hovorí, že TVOJA viera ťa uzdravila. Viera nie je v tom prípade dar a preto sa nikde nenachádza v písmach spojenie – viera ako dar! Viera je naše vlastníctvo! Je naša. A tak sa natíska zamyslenie s otázkou. Adam padol, oddelil ho hriech od Boha, jeho prirodzenosť sa stala úplne inou ako pred pádom. Toto učí v podstate celé kresťanstvo. Ale čo viera? Mal na vieru vplyv pád Adama? Istotne že nejaký vplyv mal a má, ale či je viera podrobená hriechu, či si skutočne nemôže vybrať duchovné veci, ako píše Pavol?

    Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1Kor 2:14

    Má tento verš niečo spoločné s vierou? Istotne že človek prirodzený – pohan, ateista, agnostik – nemôže sám zo svojej sily poznať pravdu o Bohu. Keďže ju nemôže prirodzene poznať, nemôže ju ani prijať. Prirodzený človek hľadí sám na seba a preto je pre neho neprirodzené, aby zveril svoj život do rúk niekoho iného, zvlášť Boha, ktoré nikdy nevidel. Ale môže tento pohan uveriť, ak mu je zvestované evanjelium o kríži?

    Pozrime sa na verš, ktorý kalvinisti radi ukazujú ako nepodmienenú milosť, pritom tento verš je ich katom. Ježiš povedal:

    Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené. Mk 4:11-12

    Pán Ježiš má dobrý dôvod, aby nezjavil pravdu predčasne a preto hovorí v podobenstvách. Nový zákon totiž prichádza nie pri narodení Ježiša, ale až po Jeho zmŕtvychvstaní. Ježišov život je ešte v medziach starej zmluvy. My tu nejdeme vykladať tento verš, na to bude priestor inde. Všimnime si dôvod, prečo Ježiš hovorí v podobenstvách, prečo nehovorí priamo?!

    Aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili, a odpustili by sa im hriechy. Mk 4:12

    Všimnime si to šokujúce spojenie, ktoré ani jeden kalvinista nikdy nespomína. Pán Ježiš sa obáva, že ak by hovoril otvorene, ľudia by mohli uveriť!!! Mohli by sa tým pádom obrátiť a boli by im prirodzene odpustené aj hriechy.

    Pán Ježiš sa obáva, že ľudská viera môže prijať Božie zjavenie! Toto je šokujúce! Viete ako toto obháji kalvinista? Že Boh musí zabrániť ľuďom aby uverili v Krista! Na jednej strane im dá kríž ako prostriedok spásy, na druhej strane im bude brániť, aby uverili! Ale takto tento verš nestojí. Ježiš si je vedomý toho, že ľudia môžu uveriť Božiemu zjaveniu!

    Pozrime sa na svoj život, ktorý neprestajne žijeme vo viere.

    Ráno veríme, že sa dožijeme večera. Veríme, že naša dovolenka bude skvelá. Veríme, že keď naše nepodarené hokejové mužstvo pôjde na MS v hokeji, že postúpi aspoň zo skupiny. A potom veríme, že by sa mohlo dostať ďalej. Veríme, čo nás naučili v škole. Mnohí ľudia veria, že sa ľudstvo vyvinulo, alebo že svet vznikol nejakým veľkým treskom. Veríme, že keď si sadneme do vlaku, že ten nebude mať nehodu. Veríme že ak nám niekto niečo sľúbi, tak to dodrží. Ak si objednáme nový bicykel, veríme, že nám ho dodávateľ pošle a kuriér doručí.

    A čo viera v nadprirodzeno? Nenájdete na svete človeka, ktorý by neveril vo vyššiu moc a silu? Agnostici ktorí všetko popierajú, darmo len čo klamú samých seba. Aj oni žijú v neprestajnej viere – napríklad veria, že Boh nie je. Prirodzení ľudia – neobrátení – veria v nadpozemské sily, veria v satana, v duchovný svet. Prečo má svet toľko náboženstiev? Pretože človek je tvor veriaci! Čo Pavlov horný verš hovorí je o tom, že prirodzený človek sám od seba nenájde vieru v Boha, neprijme túto vieru, je pre neho nedostupná! Ale čo ak počuje evanjelium? Čo hovorí Pavol o evanjeliu?

    Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie. Rim 10:17

    Boh vie že je človek hriešny a padnutý. Boh vie, že človek nedokáže naplniť zákon. Boh vie, že človek si prirodzene vyberá hriech. Ale na čom Boh postavil ľudskú spásu? Na ľudskej viere, ktorá je nezávislá od padnutej podstaty človeka! Človek môže započuť evanjelium a uveriť skrze svoju vlastnú vieru!

    Tu kalvinista ukáže príklad na Lýdii, ktorej Boh otvoril srdce. Ale neuverila len ona, aj celý jej dom. Ona pozorovala na Pavla čo hovorí. Prečo? Pretože mala MIESTO pre prijatie viery v Boha. Ako tomu máme chápať?

    Prečo človek nedokáže uveriť v Boha, v evanjelium? Nie preto, že by nebol schopný lež preto, lebo má svoj vlastný systém viery! Každý človek má odpoveď na otázky života! Aby mohol prijať novú vieru, musí zo svojho srdca najprv vyhnať tú starú! Lýdia bola blízko k Bohu a preto pre ňu nebol problém prijať Krista. Podobne tak Kornélius. Oni mali v srdci miesto pre prijatie novej viery. Prečo má problém prijať Krista filozof, učenec, človek s tromi vysokými školami? Pretože on bol vyučení od malička skrze školu, v ateistickú vieru v ktorej sa tak pevne ukotvil, že nie je takmer možné aby uveril! Mimochodom – k pôsobeniu Boha v ľudskom srdci sa budeme zamýšľať inde. Boh pôsobí v každom človeku, je to človek, ktorý sa prie s Duchom Boha, ktorému odporuje.

    Alebo je predsa len možné, že by učenec či filozof uveril v Krista? Ako? Že spadne na dno, že sa mu jeho doterajšia viera rozsype na márne kúsky. Prečo sú najlepšími prijímateľmi viery skrúšení ľudia? Predstavme si mladého človeka, ktorý má vieru vo svoje koníčky, v hudbu, v zábavu, v motorky. Stane sa mu ale nehoda a amputujú mu nohu. Celá táto jeho doterajšia životná viera spadla na dno! Keď uvidí motorku, sám seba bude preklínať, ako mohol všetok čas, všetky peniaze a energiu vložiť do takéhoto nezmyslu, skrze ktorého sa mu dokonca rapídne zmenil život. A tu, keď stratil svoju vieru opretú o svet, môže prísť evanjelium, ktoré mu nahradí prázdno v srdci.

    Prečo sa viera tak ťažko zvestuje farizejom a zákonníkom. Pán Ježiš k nim hovoril, odhaľoval písma, videli zázraky, divy, vzkriesenie – nepohlo to nimi. Prečo? Pretože oni boli vychovaní vo svojom systéme skutkov, mali vysoké postavenie – teda mali pevnú vieru v samých seba a svoj náboženský systém.

    Ako sa dnes obracajú moslimovia? Čítate ich príbehy? Spadli na samotné dno, konali veľké skutky pre Alaha, ale vo vnútri boli na dne. Keď započuli o viere v Krista, ako v dobrého Spasiteľa a pastiera, niečo sa v nich pohlo. Najprv museli starú vieru spochybniť a odhodiť. Čítajte ich svedectvá, ako bojuje stará viera s novou.

    Prečo Nikodém prichádza tajne v noci k Ježišovi? Nie preto, že by ho Ježiš volal, ako by som to v pozícii Kalvinistu vyložil. Nikodém prichádza preto, lebo v jeho vnútri sa židovská viera rozkladá, je z nej unavený. A tu počuje Ježiša a jeho výklad tóry a je ohromený. Jeho stará šedivá Judaistická viera, ktorá sa rozkladá na prach, odchádza a on chce počuť vieru pravdivú.

    Prečo Pán Ježiš chodí za tými najúbohejšími ľuďmi v Izraeli? Pretože ich srdce je prázdne. Peter maká na lodi od rána do večera, sotva chytí pár rybičiek, sotva uživí rodinu. Jeho viera je fľaša vína, ktorú si dá po ťažkej práci. Nič ho neteší, svet sa mu zdá monotónny. Ale Ježiš vidí do jeho srdca, ktoré mu môže naplniť. A Peter sa skutočne vierou naplní a žasne čím ďalej tým viac, kto tento Ježiš je!

    Prečo pozýva Pán colníka Matúša? Matúš napriek peniazom ktoré zarábal, bol vo svojom vnútri totálna troska. Bol rovnaký ako Zacheus, ktorý nemal rodinu, deti, bol škaredý, malý. Jeho jedinou vierou bolo zadosťučinenie, že aspoň okrádal tých, ktorí mali vieru vo svoje rodiny a vieru židovskú.

    Pán ide za Samaritánkou, ktorá má piateho muža, je vyvrheľom vo svojom národe. Ona stratila vieru vo všetko, je unavená z posledného muža, nenaplnilo ju to šťastím. A Pán hovorí – musím – MUSÍM ísť cez samáriu, pretože túto ženu vidí.

    Prečo nemôže vysoko morálny farizej uveriť v Ježiša? Pretože jeho viera stojí na sebe, svojom živote, svojich skutkoch. Prečo nemôže kalvinista uveriť v milosť a len v milosť? Prečo MacArthur a spol bojujú proti kazateľom ktorí hlásajú milosť? Lebo ich viera v kalvinizmus a svoje zásluhy je tak silná, že nepripúšťa vytlačenie vierou inou! Budú ukazovať na publikána a farizeja, ako sa odlišne modlia v chráme, ale nikdy im nepríde, že sami sú tým farizejom. Ak by boli akokoľvek usvedčení Bohom skrze akúkoľvek štúdiu o omyle svojej viery, už len kvôli svojmu postaveniu a egu by neustúpili ani len o krok!

    Preto Pán hovorí, že prišiel volať chorých, ktorí nemajú nádej, ktorí stratili akúkoľvek vieru v život. Iba dožívajú a doslova sa tešia že raz príde smrť. Koľkí ľudia takto žijú?

    Pre nich je tu evanjelium. Boh je mimo čas a on presne vie, kto uverí, svojou vlastnou vierou, ktorá nemá nič spoločného s našou padlou prirodzenosťou!

    Ale nie tak, ako to učí opačný smer – arminianizmus! Ten vzal 5 bodov od Kalvínov a vyvrátil ich. Arminianista verí, že Boh pozeral ďalekohľadom do budúcnosti a videl kto uverí. Nie! Boh je mimo čas! On je dnes s Adamom, Mojžišom, s nami, zároveň na poslednom súde! Pre neho neexistuje včera dnes a zajtra! On vie, kto uverí – ale nie v čase, lež okamžite, ešte svet nie je svetom.

    Všimnime si čo robí satan, ako človeka zbavuje viery? Nie tak, že by útočil na pravú vieru ale tak, že vytvára nové a nové viery. Keby bolo vo svete tisíc vier, človek má šancu jeden ku tisíc, že uverí v tú pravú. Preto satan neprestajne produkuje nové a nové viery, nové a nové pohľady. A to nielen mimo kresťanstva, ale priamo v ňom! Kresťania dnes veria, že aj mimo Krista je možná spása, že aj dobrí ľudia skončia v nebi.

    Čo urobil satan v raji? Dal Adamovi a Eve novú vieru. Falošnú, ale vieru. A ako padol Adam? Že spochybnil vieru v Boha a Jeho slovo, naopak uveril satanovi. To bol pád Adama! To bolo vyprázdnenie sa od jednej viery k druhej.

    Prečo Boh tak nekompromisne trestá v starej zmluve modlárstvo? Pretože modlárstvo je viera ktorá je falošná! Toto je celá definícia modlárstva. Keď veríme politike, spevákom, sýtime sa športom, filmami, zábavou – nemôžeme prijať vieru v Boha. Nie je v našom srdci na čosi také miesto! Najprv musí byť vyprázdnená stará viera vo svet, až potom môžeme naliať vieru novú. To isté s náboženstvami.

    Ak človek verí v buddhizmus a denne sa sýti týmto učením, medituje a modlí sa v zmysle svojej viery, nemôže prijať vieru v Krista – nemá kde! On je pevne presvedčený o správnosti svojho postoja a preto je plný.

    Kalvinizmus sa zamýšľa, ako je to možné, že sa káže dvom ľuďom spása, jeden uverí a druhý odmietne. Ich odpoveď je jednoduchá – Boh si jedného vyvolil a druhého nie! Toto je choré! Boh by bol potom alibista. Volal by ľudí k viere, prosil, vyhrážal sa a to len preto, lebo určil predom kto bude spasený a ten kto nebude? V ďalších článkoch toto bludné učenie vyvrátime písmom do detailov. Boh nevyzýva svet aby uveril preto, lebo on rozhodol ale preto, lebo ľudia majú v sebe niečo, čo je len ich a čo je mimo ich padnutú prirodzenosť a toto má silu uveriť. Tou vecou je viera. Boh vsadil na vieru človeka, aby ho takto spasil a preto vyzýva ľudí, aby sa obrátili a uverili.

    Mám tu pred sebou knihu Pavla Steigera – svoju slávu nikomu nedám. Nepochybne ide o chytrého muža, kde však práve chytrosť je našou prekážkou k poznaniu. On vo svojej kalvinistickej viere urobil maximum preto, aby ju obhájil. Ak ju vlastníte, pozrite si hneď prvé biblické odkazy ohľadom pádu človeka. Veľmi presne a trefne obhajuje to, že človek je chorý, skazený, padnutý.

    Ale hľadajte v tých odkazoch, či viera človeka, ktorá je našim vlastníctvom, má niečo spoločného s našim pádom?! Pavel Steiger totiž predpokladá, že viera je dar, tak ako to predpokladá väčšina cirkví sveta. Ale ak je viera naša a táto viera nemá nič spoločného s našou padnutou prirodzenosťou – táto kniha je totálne zlá v celom svojom obsahu! Kalvinisti si neuvedomili, na akom tenkom ľade postavili svoju teológiu. Že celá táto teológia visí na malom vlásku – či je viera naše vlastníctvo – a či je viera zaťažená hriechom?! Oni v toto ani len nepredpokladajú. V čom je problém?

    Tento blud totiž vychádza od tvorcu katolicizmu – biskupa Augustína. Augustín, ktorý stvoril katolicizmus, stvoril aj protestantizmus. Luther bol Augustínsky mních. Kalvin kopíroval Luthera. Celá moderná evanjelikánska viera stojí na trojici – Augustín, Luther, Kalvín. Pavel Steiger sa chváli tým, že jeho teológia je pokračovaním Augustínovho diela, ktoré je však už v zárodku chybné v ponímaní toho, čo je to viera.

    Nie je divu, že východná cirkev po preštudovaní Augustína, ho nikdy neuznala ako svätca. Doktrína nepodmieneného vyvolenia je proti Bohu! Ľudia sú zatvorení v klietke, z ktorej sa nemôžu dostať nijakým spôsobom von, ale Boh na nich volá – vyjdite von! Pritom On má kľúč a otvorí dvere len tým, ktorých si vyvolil. Ostatných tam nechá zatvorených, ale alibisticky na nich volá, aby opustili klietku a boli slobodní. To je choré. Kalvinista hneď vyrukuje zo spravodlivosťou Boha, že Boh má nato právo. Boh ale nie je taký falošný ako kalvinizmus, aby konal takto zákerne.

    Písmo naopak jasne učí, že človek má vieru ktorá je len jeho, nie vieru ako dar! – Dar je spása a milosť. Viera je naša strana mince. Písmo nás nabáda k zamysleniu, že Boh postavil našu spásu na viere, ktorá nie je zaťažená hriechom, ktorá dokáže uveriť v Krista, ktorá je mimo skutky a našu padlú prirodzenosť.

    A človek skrze SVOJU vieru môže uveriť nielen v Boha, ale aj satanovi, falošným učiteľom, svetu, hercom, spevákom, športovcom, Buddhovi, Mohamedovi atď. Ale Boh posiela celý život človeku do cesty pravú vieru skrze kresťanov, kazateľov, kázne, životné okolnosti a Svoje Slovo. Spravidla vieru prijímajú takí ľudia, ktorí svoje staré viery pochovali, ktorí nemajú víziu prečo by mali žiť, prečo by ešte mali byť v živote šťastní.

    Kalvinizmus predpokladá padnutého človeka, ktorý nedokáže naplniť zákon. Či môže leopard zmeniť svoje škvrny, keď sa taký narodil? Pýta sa kalvinista skrze písmo. Nemôže! V tomto súhlasíme. Človek ktorý je hriešny, nemôže prestať hrešiť. Boh vychováva skrze zákon ľudstvo do príchodu Ježiša. Aby ľudia pochopili, že škvrny ktoré majú od narodenia, nejdú vyprať. Preto nová zmluva nestojí na skutkoch človeka, lež na jeho viere. Viera je slobodná. Ona môže veriť v čokoľvek. Nie je zaťažená hriechom. Viera môže dokonca veriť, že sme dobrí ľudia, ktorí si zaslúžia nebo. Viera je tak nevinná. Preto Boh na nej postavil spásu!

    Viera si môže vytvoriť vlastné životné príbehy, nový svet vo svojej hlave, môže písať vymyslené knihy. Viera je slobodná, nie je ničím zaťažená. Viera môže už dnes veriť v dobrý svet, v morálny svet bez hriechu. Viera si môže vymyslieť človeka dokonalého, ktorý žije dobre, poctivo a čestne.

    Pozrime sa na Ježiša. On je Boh. Nič ho neprekvapí vo vzorcoch správania sa človeka. Hriešny človek je ľahko čitateľný, tu plne súhlasíme so skazenosťou človeka. Ale čo Ježiša dokáže prekvapiť? Všimli ste si toho?

    On sa podivil viere! To je jediná vec, ktorá Ježiša vykoľajuje. Dnes pre krátkosť času sa nebudeme zaoberať všetkými veršami, len ich spomenieme bez kontextu, aby ste sami mohli premýšľať.

    Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Ameň vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery. Mt 8:10

    Vtedy sa dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery! Mt 9:29

    A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny. Mt 15:27-28

    Ježiš sa diví nad vierou, nad ničím iným sa nepozastavuje. Človek môže vierou Ježiša prijať! Kalvinizmus hovorí, že nemôže. Prečo? Pretože falošne učí, že viera je dar! Nie – viera je naša. Viera, že viera je dar – je psychologické učenie, neprestajne omieľané, aby bol človek oklamaný, že nemôže v Boha uveriť skrze kázeň slova.

    Ak sme spomínali Luthera, ten dobre vedel o Augustínovi a jeho učení, ale nedotiahol učenie o nepodmienenom vyvolení do konca, ako sa nám to snažia kalvíni nahovoriť. Úmyselne vynechávajú fakt, ako Luther veril. On vedel, že slovo – vyvolenie – je uprednostnenie. Boh má právo si uprednostniť človeka, alebo národ, ako to urobil v starej zmluve. Boh má právo si vybrať svoju sviecu alebo nádobu, ktorá bude konať pre evanjelium viac, ktorá bude nádobou vznešenejšou ako bežné nádoby.

    Luther veril, že Boh si vybral svoj vyvolený ľud, no vždy veril, že skrze slovo sa môže obrátiť ku Kristovi každý. S týmto sa v podstate dá súhlasiť. Boh má právo vybrať si 12 apoštolov, svätcov, učiteľov. On si ich vyberá preto, aby sa jeho evanjelium šírilo rýchlejšie a efektívnejšie do sveta. Aby aj tie obyčajné nádoby, mohli prísť k viere. A keď k viere prídu, Pavol aj im môže povedať, že sú taktiež nádobami vyvolenými, že sú Božím ľudom. Boh vie kto je Božím ľudom dnes, ako aj o 100 rokov. Pre neho je DNES – včera aj zajtra.

    Ale evanjelium o kríži nestojí na tom, že Ježiš zomrel iba pre veriacich. Písmo jasne hovorí, že Ježiš zomrel za všetkých, za celý svet, za veriacich, aj neveriacich. Ježiš má pre každého jedného človeka vypísaný spasiteľný šek, na jeho konkrétne meno. Stačí si tento šek iba vierou vybrať. Nikto nemá odopretý prístup! Nie je žiaden obmedzený počet. Boh síce vie, kto si nevyberie lístky, ale z našej strany nie je prekážka. Slobodná viera si môže vybrať Krista. Nie slobodná voľba zaťažená hriechom, ako by tu kalvinista argumentoval. Slobodná vôľa nás tiahne k hriechu, ale viera je nad hriechom.

    Z tohto bludu vychádzajú ďalšie bludy, ktoré iba okrajovo spomenieme. Preto Boh stavia spásu nie na skutkoch, ale na viere. Boh nepožaduje našu svätosť, posvätenie ako podmienku spásy, ale vieru – a vernosť. Aj keď sa tu kalvinista naduje bude citovať verše, že bez posvätenia nikto neuvidí Pána, čo mu písmo hovorí? Kto dáva posvätenie? Vari sa človek môže posväcovať zo svojej sily? Alebo písmo dokonca hovorí, že Boh posvätil človeka.

    Je dnes divné, že cirkev je cirkvou pomýlených Galaťanov, ktorí k viere pridávajú skutky, alebo ich viera musí byť dokázaná skutkami? Je divné, že v kresťanských zboroch farizeji sliedia ako dravce na každého, kto sa odchýli vo výklade od zaužívaného štandardu. Všetko to vychádza z katolícko-protestantského poňatia viery, ktoré vynašiel Augustín. Zlé učenie priťahuje zlé učenie.

    Aj v starej zmluve Boh odpúšťa hriechy Izraela, keď národ zostáva verný. Dávida Boh neodsúdil za dva ťažké zločiny – cudzoložstvo a vraždu. Prečo? Pretože Dávid mal vieru. Prečo odsúdil Saula, ktorý bol morálnejším človekom ako Dávid, čo do obsahu vykonaných hriechov? Pretože Saul ignoroval Boha a staval sám sebe pomníky víťazstva – on mal samého seba ako modlu!

    Prečo si Boh vyvolil Izrael? Lebo Izrael je križovatkou troch veľkých svetadielov – Európy, Ázie a Afriky. Prečo by Boh umiestňoval tento národ takto viditeľne do centra sveta? Aby ľudia objavili pravého Boha skrze Izraelský národ. Že sám Izrael zlyhal, je druhá vec. Ale koľkí ľudia nielen zo židov, ale aj nežidov, boli zachránení z viery?

    Boh vie akí sme špatní ale vie aj to, že máme v sebe niečo, čím môžeme byť spasení, ale aj zodpovední. Touto vecou je NAŠA viera. Tento článok bol úvodom k dalším hlbším zamysleniam. Čítam si tu spomínanú knihu, kde Boh vydal takzvanú – dekretívnu vôľu, ktorú nikto nemôže zrušiť. Súhlasíme. Ale iba do výšky toho, že Boh do tejto vôle zapasoval ľudské rozhodnutia. Nie všetky. Okolnosťami môže Boh meniť stav vecí sveta – je absolútne zvrchovaný. Ale On nezasahuje do viery ľudstva spôsobom, že si vyvolil a nevyvolil. Vyvolil si istých ľudí ako Abrahám, Izák, Jákob, Mojžiš, národ Izrael atď. V novej zmluve si tiež vyvolil Pavla, apoštolov, a určité postavy. Ale to je s cieľom toho, aby viera v Krista bola známa svetu. Aby skrze túto vieru mohlo uveriť čo najviac ľudí.

    V novom veku po Kristovom zasadnutí na pravicu už neexistuje niečo takého v písme, aby sme nehovorili evanjelium, aby sa nebodaj niektorí neobrátili a Boh by ich nemusel spasiť. Evanjelium sa má v novej zmluve šíriť, šíriť a šíriť. My nemôžeme mať na pamäti, že keď kážeme evanjelium, kážeme ho bud tým ktorí sú vyvolení, alebo tým ktorí vyvolení nie sú. My musíme vidieť každého človeka ako potencionálneho kresťana, pretože nosí v sebe niečo, nad čím sa aj Boh zadiví – vieru. Viera nie je zaťažená hriechom, ale je slobodná.

    A túto vec kalvíni nevideli, pretože ju nevidel Augustín, zakladateľ katolíckej a reformovanej cirkvi. Jeden človek ovplyvnil milióny ľudí, ktorých viera je len jedno veľké trápenie. Plná prísnosti, karhania, sledovania, skutkov, výkonov, hľadania spásy v sebe a svojich životoch.

    Ježiš zomrel za každého z vás, drahí čitatelia. Boh tak veľmi miloval svet, že chcel zachrániť čo najviac ľudí a vsadil na niečo čo máme v sebe – ešte slobodné – a to NAŠU vlastnú vieru. Je pravdou že nemáme slobodnú vôľu, nemáme slobodný výber voľby, lebo ten sa vždy tiahne k hriechu. Zo zlého stromu sa rodí zlé ovocie. Ale čo Augustín – Luther – Kalvín – Spurgeon a všetci dnešní vykladači neuvideli je to, že máme vieru – mimo hriech. Boh na túto vieru vsadil spásu. Nemusíte mať obavy, že si zle spočítal náklady. On vedel, koľko ľudí uverí a bol spokojný, že ich je tak veľa. Kalvinizmus učí, že Boh:

    Mohol spasiť všetkých.
    Mohol nespasiť nikoho.
    Mohol spasiť tých, ktorých si sám vybral. Ale štvrtá možnosť, ktorú kalvinizmus prehliadol je táto:
    Boh spasil tých, ktorí uverili, pretože viera je slobodná a nezaťažená hriešnosťou človeka. Je jednoduchá, ale aj ľahko ovplyvniteľná
    Prečo písmo nabáda po vyvedení z púšte Izraelov, aby čítali zákon deťom, bábätkám, sluhom, inovercom? Pretože Boh chcel aby Ho ľudia poznali a boli zachránení. Ak svoje dieťa budete od malička učiť kresťanským pravdám, bude v tieto pravdy veriť. Diabol mu nemôže túto vieru vziať nijako inak, jedine žeby mu ponúkal iné, lákavé viery. Aby človek mohol prijať inú vieru, musí sa zbaviť viery starej. Aj pohania predávali vieru svojim deťom, ktoré za ňu pokladali život, i keď išlo o vieru falošnú. Viera je slobodná, nie je podmienená, viera nie je znásilnená, je trošku ľahkovážna, dokáže uveriť čomukoľvek, ak nemá pri sebe mocné Slovo Boha. Písmo píše:

    Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Ef 2:8-9

    Milosťou sme spasení. Milosť dal svetu Boh skrze Ježiša Krista a Jeho kríž.
    My môžeme byť spasení skrze svoju vlastnú vieru, ktorá prijme túto milosť. Milosťou sme spasení – nie sami zo seba…
    Milosť je Boží dar.
    Nie sme spasení zo skutkov a svojho života. Spasení sme z Boha.
    Boh dáva dar (jeho strana), dáva spásu (jeho strana) a požaduje našu vieru (naša zodpovednosť). Ak je naša viera podmienená hriechom, je na Bohu koho spasí a kalvinizmus má pravdu. Ale ako vidíme, naša viera hriechom podmienená nie je! Ona môže veriť v čo chce – v buddhizmus, hinduizmus, mohamedánstvo, taoizmus, v pohanstvo, v Slovanstvo, v astrálne cestovanie, v ateizmus. Preto je potrebné hovoriť svetu o pravej viere, o evanjeliu, aby viera človeka započula toto posolstvo. Nepredpokladajme, že by si vieru v Krista vybrali ľudia, ktorí majú svoju vlastnú filozofiu o živote. Vieru skôr prijímajú vyhorené a zničené duše, čo vša nie je vždy pravidlom.

    Satan zúri, keď sa šíri pravá viera, kde je Ježiš jediným Spasiteľom sveta. Jeho zámerom je vytvoriť čo najviac možných vier, aby pravá viera bola zahádzaná týmito odpadkami. Pretože aj satan vie, že človek sa môže rozhodnúť pre pravú vieru. Aj Ježiš to vedel, ale ešte neprišiel čas a preto hovoril v podobenstvách. Keď prišla verejná zvesť evanjelia, podobenstvá boli strhnuté a viera zjavená.

    Kalvinista tu môže namietať, že spása je dar. Dar v kalvinizme totiž znamená, že niekomu niečo darujeme bez výstrahy. Ale dar v biblii nie je postavený vo svetle kalvinizmu. Kalvinizmus nasilu vtlačí človeku dar. Ale písmo naznačuje to, že Boh dar ponúka. Boh ponúka spásu ako možnosť. Pritom Boh vie, že naša viera túto možnosť môže prijať. Napriek skazenosti človeka a jeho pádu. Boh dobre vedel, prečo postavil spásu na našej viere.

    Ak takto pozeráme na písmo, začnú nám verše prirodzene zapadať. Boh od človeka požaduje vieru na spasenie. On si vyvolil Abraháma a hovoril mu o jeho budúcich pokoleniach, ktoré z neho povstanú. Abrahám o tom premýšľal a uveril tomu svojou vierou – nie z donútenia. On sa istotne zhováral so Sárou o tom, že ten neznámy Boh ktorý ich vyviedol od rodiny, mu zasľubuje veľké potomstvo. Abrahám sa tomu potešil a zaradoval a to sa mu stalo spravodlivosťou. Boh si vybral pastierika Dávida, ktorý bol veľmi jednoduchej mysle. Dávid mal veľkú dôveru v Boha len z toho, že počúval o Ňom príbehy. Preto si Boh vyvolil tohto mladíka podľa svojho srdca. Pavla Boh musel radikálne zastaviť a tak zapôsobiť na jeho vieru a on uveril.

    Ďakujeme za prečítanie tohto článku a premýšľanie nad týmito slovami. Nie je to dokonalý článok, zaiste sa môžu vyskytnúť mnohé nové veci. Na druhej strane sa dá na tomto stavať ďalej a ukazovať, prečo je kalvinistický model špatný od samotného jadra. Musíme opäť a opäť čítať písma tak, aby neboli zaťažené našimi teológiami a učeniami, byť i takzvanými – učiteľmi cirkvi. Musíme čítať písma v jednoduchosti. Potom objavíme Boha, ktorý plače nad Jeruzalemom preto, lebo Jeruzalem odmietol spasenie. Objavíme Boha, ktorý skutočne miluje človeka až do takej krajnosti, že sa sám za neho obetuje. Nielen za nejakú skupinku ľudí, ale za ľudí všetkých, ktorí kedy budú žiť. Poznáš tohto Boha, alebo poznáš Boha svojich teológií a predstáv? Zakončime kalvinisticky. Boh hovorí:

    Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem. Iz 46:10

    Naozaj – Boh ustanovil svoj zámer a tento zámer sa plní. Ustanovil Kristov kríž, ako podmienku spásy skrze našu vieru a plní sa svet kresťanmi od počiatku až podnes. Kalvinista vidí v tomto verši prísneho Boha starej zmluvy, ale my vidíme Ježiša ktorý hovorí – ako môžete povedať, ukáž nám Boha Otca? Kto mňa vidí, Boha Otca vidí. Kto vidí láskavého Spasiteľa, Boha Otca vidí. Kto vidí ako Spasiteľ beží za stratenou ovečkou a berie si ju na plecia – Boha Otca vidí. Aký veľký je náš Boh! On všetko dekretívne nariadil a plní sa to podľa Jeho plánu.

    No nie tak, že po svete chodia figúrky, ktoré sú natiahnuté kľúčikom a robia to, čo Boh od nich požaduje lež tak, že po svete chodia ľudia, stvorení na Boží obraz, ktorí majú vieru a túto vieru je potrebné naplniť Kristom. Veľa je úrody, málo žencov. Boží zámer sa splní presne tak, ako je Bohom naplánovaný a to vo veľkej žatve spasených ľudí. On nenaplánoval svet, kde iba pár ľudí bude zachránených. Skrze Jeho slovo, existuje nespočitateľný zástup Jeho detí, ktorí uverili z každého kmeňa a jazyka.

    Kto uveril, je jeho ľudom. Ježiš tento svoj ľud vykúpil – všetkých tých, ktorí svoju vieru položili na správnu vec – vieru v Ježiša Krista, ktorý na kríži pre nich zomrel…

    Amen…

    povodny clanok: http://baranokbozi.sk/2019/10/26/je-viera-dar-je-viera-nepodmienena-hriesnosti-koniec-kalvinizmu02/

    BOH Vam zehnaj


  5. Ahoj
    Nechcel som tu už nejako písať, lebo aj tak to každý číta tak, ako mu pasuje a potom ma tu obvinujú z kadečoho. Už som tu bol obvinený dokonca, že som skutkár a svojimi „výkonmi“ sa snažím prepracovať do neba.
    Ja akurát stále neviem, aké výkony, ked už mám istotu spásy. Ale to nevadí.

    Tu som si však prečítal od nějakého Roba, že my musíme mať nami vybudenú vlastnú vieru, inak dar NEDOSTANEME!!!
    Vraj sa Ježiš mimoriadne prekvapený podivoval nad vierou rôznych ľudí.
    Ja však v Písme čítam, že ešte aj mieru viery udeľuje Boh! …Rim 3,12….Mocou milosti, ktorá mi bola daná, každému z vás hovorím, aby si nemyslel o sebe viac, ako treba, ale aby o sebe zmýšľal skromne, podľa toho, akú mieru viery každému UDELIL Boh….

    Žeby sa Robo mýlil?
    Pozrel som sa na pôvodný článok na stránke baranokbozi, ktorá patrí nejakému M.L. z Bratislavy. Ako autora článku tam má uvedeného Administrátora, čiže seba.
    Ak je on autorom článku a tvrdí, že bol kalvinistom viac, ako 10 rokov, klame. Ešte v r.2016 prispieval na katolíckej glorii ako zúrivý katolík pod nickom defendfaith, napr…
    https://gloria.tv/post/AaEXViSvQaKQ3QznXVpnnjUGd

    Byť 10 rokov kalvinistom a motať nezmysly, že Augustín založil aj katolicizmu aj protestantstvo….ja teda neviem.

    Totižto len tento reformovaný smer tvrdí, že človek je úplne padlý a je zachránený kompletne bez svojho pričinenia Bohom a dostáva všetko….VRÁTANE viery zadarmo.
    Nepotrebuje si v sebe vlastnými silami vybudiť akúsi vlastnú vieru a touto seba-vybudenou vierou získať jackpot, ako v hre…



      1. Hlavný argument na tebou uvedenej stránke…Jn2,2….on je zmierením za hriechy celého sveta…

        Určite?
        Lk 2,1…I stalo se v těch dnech, vyšlo jest vyrčení od císaře Augusta, aby byl popsán všecken svět.
        Určite dal sčítať cisár celý svet? Nebola tým celým svetom myslená len Rímska ríša?

        Príkladov, kedy Písmo hovorí o celom svete a myslí pritom na konkrétnu časť je veľa.

        Nehovorí náhodou 2.Jánov list, že On je zmierením nielen za naše hriechy / židov!!!/, alej aj celého sveta /pohanov/???
        Ked ten pán M.L. preukáže, že nie je klamár a nebol „kalvinistom“ a zároveň katolíkom, môžeme sa o jeho „rozboroch“ pobaviť.

        To na tej stránke z tvojho odkazu totižto nie je žiadny rozbor., ale nenávistná zlátanina proti nie že kalvinistom, ale celej reformácii. To, čo písal ako katolík, píše aj teraz, len to natrel akože náterom kresťanstva a nepíše o panenke márii.

        Škoda, že som zmazal moju komunikáciu s ním. Veľmi by si sa podivil, čo to jeho „znovuzrodené“ srdce dokáže vyprodukovať. Najnovšie vyučuje všetkých, že si musia v sebe vybudiť určitú cnosť, čiže byť LEPŠÍMI od ostatných a až potom dostanú dar.
        Čiže mne ked niekto príde zagratulovať k narodeninám, vopred mi oznámi, čo musím mať, aby som obdržal dar.



          1. V tvojom výroku budem pokračovať v slovenčine:
            Pravé dobro je pro všechny…..tých, ktorí sú hriešni a netrpia samospravodlivosťou, nemajú Bohu čo ponúknuť…ani svoju vynikajúcu vieru…Práve pre tých Pán prišiel.
            Presne, ako otec mládenca v Mk 9,24…..Verím, Pane; pomôž mojej nevere!

            Nespolieha sa na svoju fantastickú vieru a prosí Pána, aby mu pomohol v jeho neviere. Dobre vie, že ani jeho viera by neobstála.
            Spása je dar. A dar nie je podmienený ničím, lebo by nebol darom.


            1. „Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. 26 A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu?“ Ján 11,25-26
              “ A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom. “ Žid 11,6


              1. Anka…spása je dar. Hovorí to list Efezanom

                Flp 1,29…Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho

                My sme dostali milosť v neho veriť. To nie je z nás. Pán urobil za svoj ľud všetko.
                My sme narodení z vôle Boha a nie z vôle muža.
                Veríš týmto ľudom, že si bola lepšia ako ostatní ľudia a preto si ťa Boh vybral? Že si si v sebe sama vzbudila nejakú špeciálnu cnosť viery?
                Alebo veríš v Boha, ktorý pozrie do ďalekej budúcnosti, aby videl, ktorí ľudia uveria a takto ich vyvolí?

                Alebo veríš v Boha, ktorý je všemohúci, vševediaci, má pod kontrolou každú miliontinu sekundy historie tohto sveta a každému dáva tak, ako sám chce? Ktorý sám musel zostúpiť z nebies a zachrániť svoj ľud, pretože by ho inak nikto nehľadal a do zatratenia by išli úplne všetci?

                Ja ťa síce osobne nepoznám, ale máme spoločného brata Mareka zo žilinského zboru Solideo Gloria.


                1. Spasení je dar milosti. K tomu aby mohl být člověk spasen potřebuje touhu po tom být zachráněn. Bůh čeká na tu touhu u každého člověka, nic nevnucuje. Co je láska bez svobodné vůle? Každý má šanci se rozhodnout. Bůh nikoho neprogramuje k věčnému zatracení ani k věčnému životu.


                  1. :-)
                    Nedávno som mal 50.
                    Napíšem tu rozhovor medzi mnou a mojím otcom, ktorý sa nikdy nestal
                    Otec mi volá: ahoj prinesiem ti dar k narodeninám
                    Ja: neviem aký dar ja nič nepotrebujem
                    Otec: ten dar je dobrý, ale môžem ti ho dať len vtedy, ak uvidím u teba dostatočnú vieru vo mňa a dostatočnú túžbu po mne a dare
                    …ja:??

                    Takto si to predstavujes?

                    Písmo hovorí, že sa všetci odklonili a Boha nehľadá nikto.(Rim 3)
                    Ty si ho hľadal a túžil si po ňom?
                    Aj keď Písmo tvrdí opak?

                    Neviem aké písma citas, ale odporúčam ti vychádzať len z Božieho Slova.
                    Človek v žiadnom prípade nie je paňák na šachovnici, ale má svoje úlohy. Keď však hovorí Písmo, že nemá zásluhy na ničom, čo sa týka spásy, tak to tak je.

                    Ak si však tzv lepsoclovek a spolupracoval si s Bohom na svojej spáse skutkom viery, ktory si si na tento účel špeciálne vybudil, tak tí gratulujem.

                    Ja som nemal nič, len prázdne ruky a hriechy.
                    To je všetko čo som ti k tomu chcel povedať


                    1. Ano, to je ten skutek, který žádá Bůh, abychom věřili v toho, koho On poslal. Proste a bude Vám dáno, hledejte a naleznete, tlučte a bude vám otevřeno.. Na místě Kristově vás PROSÍME dejte se smířit s Bohem…
                      „Jeruzaléme, Jeruzaléme, který zabíjíš proroky a kamenuješ ty, kdo byli k tobě posláni, kolikrát jsem chtěl shromáždit tvé děti, tak jako kvočna shromažďuje kuřátka pod svá křídla, a nechtěli jste!“… Takových podobných pasáží, kdy např. násilníci uchvacují Boží království je v Písmu desítky, možná stovky. Hledej Boha a Jeho dobrotu, Jeho charakter, Štefane, ne lidské autority a výklady.. Škoda, že jsi mi neodpověděl na moje otázky o tom, co je láska bez svobodné vůle? Jaké je to dobro, pokud není pro všechny? Gratuluji ke kulatinám a Boží pokoj a milost Tobě.


                2. Ahoj, Števko, vďaka za komentár. Pozdravujem Mareka. Neviem, či dosť dobre rozumiem všetkým otázkam. Napríklad, či verím týmto ľuďom, tak neviem, ktorým. Tu na StreetŽurnal poznám len Janka Frolíka, admina stránky, nie však osobne. Dôverujem Pánovi, že je to môj brat v Kristu a ďakujem za neho. Komentáre čítam len občasne a nie všetky majú môj súhlas.

                  Trochu nerozumiem aj ďalšiemu textu, tomu o spáse, že či to znamená, že verše ohľadom viery som použila podľa teba nesprávne?

                  Spása je pre všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili a nemajú slávy Božej. Spása je tá milosť, ktorú dostávame zadarmo od Pána Ježiša a to skrze vieru v Neho, v Jeho dokonané a dokonalé dielo milosti, keď zobral naše hriechy a na vlastnom tele ich vyniesol na kríž, On zomrel namiesto nás a vylial svoju drahocennú krv na odpustenie hriechov. Na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie, aby každý kto verí v Neho mal večný život.

                  Viera berie všetko. Ale nie všetci uveria v Krista. Všetci si môžu nabrať živej vody, lebo Pán zasľubuje, že nikoho nevyženie, kto prichádza k Nemu. A Jeho zasľúbenia sú pravdivé. Ako prichádzame k Nemu? Skrze vieru. Viera, táto maličká viera dostáva najväčšie veci. Viera v Pána Ježiša je ten skutok Boží, ktorý nás prenesie do Božieho kráľovstva. Úplne najmenšie horčičné zrniečko je pripodobnené k viere, ktorá zodvihne horu, aby ju premiestnila.

                  Otázka nemôže byť položená tak, či sa spolieha niekto na svoju “fantastickú vieru”. Dôraz musí byť položený na “predmet viery” a tým je Pán Ježiš Kristus. Boh, v ktorého verím ja, je verný a plný milosti. Nehľadám všetky prívlastky Boha; On sám mi zjavuje v pravej chvíli svoju lásku, trpezlivosť, vernosť, priateľstvo, to že je skutočným Otcom, že mi daroval Syna a s Ním všetko; celú svoju nádheru mi dáva po kvapkách. A viem, že som nehodná ani len zodvihnúť hlavu hore. Nie som o nič viac ako ten najposlednejší človek v ľudských očiach. Ale On na to nehľadí, lebo nehľadí na človeka a nikoho neuprednostňuje. Sláva Pánovi!


  6. Ahoj Honzo

    Ďakujem za peknú gratuláciu..
    A ja mám na teba otázku. Najprv ale odpoviem na tvoje.. Sú 2.
    Najprv by som sa pozrel na prirodzený stav človeka. Je schopný milovať, alebo veriť?
    Písmo hovorí, že človek je duchovne mrtvy.
    —nechajte MRTVYCH, nech pochovávajú svojich mrtvych—Mt 8,22
    —Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho mnohého milosrdenstva ZNOVA splodil—1 Pt 1,3
    —aj keď sme boli MRTVI v previneniach, spolu nás oživil s Kristom – milosťou ste spasení – 6a spolu vzkriesil—-
    Stále tie isté slová….mŕtvy, oživil, vzkriesil, splodil…..
    Písmo hovorí, že sme boli mŕtvi. Môže sa mrtvola pre niečo rozhodnúť, môže milovať, alebo veriť?

    Najprv by som ti pripomenul, že nikde v Písme nenájdeš stať, že by Boh dal človeku slobodnú vôľu. A predsa ju človek má .Len trochu v inej forme, ako si človek predstavuje. Máš pravdu – láska bez slobodnej vôle neznamená nič. Nasilu nikoho milovať nemôžeme.
    Človek je tak padlý, že si myslí, že si môže robiť, čo chce a tým je slobodný. Lenže to je omyl. Pletie si slobodnú vôlu so svojvôľou. A presne tak Písmo volá ľudí—svojvoľníci. Človek nebol naprojektovaný na to, aby hrešil.
    O tom sa môžu trebárs presvedčiť alkoholici, fajčiari, homosexuáli atd., ktorí následkom svojich činov potom trpia zdravotne.
    Máme teda slobodnú vôľu, alebo nie?
    Samozrejme, že áno. Tým, že uveríme v Boha a znovuzrodíme sa, môžeme konečne dostať slobodu. Vyššie uvedení nerestníci, ktorí majú slobodu a nemusia otročiť tabaku, alkoholu, zvrhlostiam atd. Sloboda je LEN tam, kde je DUCH PÁNOV
    To je pravá sloboda. Vtedy môžeme skutočne začať milovať Boha. Milujeme ho, lebo on najprv miloval nás. My spoznávame, čo pre nás urobil.

    Boh všetko predurčil a naplánoval. Všetko sa musí diať podľa jeho Slova. Biblia to učí jasne—-ABY SA NAPLNILO PISMO—-
    Pán Ježiš sa modlí—-BUĎ VOLA TVOJA—
    To, čo Boh naplánoval vo svojej zvrchovanosti si človek slobodne vyberie vo svojom živote. Všetko je vopred zapísané v Baránkovej knihe.Jasne to dokazujú Skutky 13.kap
    .—-a všichni, kdo byli předurčeni k věčnému životu, uvěřili.—
    Naša slobodná vôľa a Božia vôľa sú dve kolajnice, ktoré idú vedľa seba Boh to má v dialke spojené, ale my to nevidíme. Je to všetko priveľmi komplikované na to, aby sme to svojim padlým ľudským umom pochopili.

    Cez tvoju 2. otázku postupne prejdem k mojim otázkam.
    Dobro pre všetkých? Budú všetci v nebi?
    Treba sa pozrieť, čo je napísané v Písme. Naša padlá myseľ nám ponúka rôzne takéto pseudohumanistické frázy. Prišiel však Boží Syn pre všetkých?Hovorí to niekde?
    On jasne hovorí, nech k nemu idú všetci, ktorí žíznia, atd… Kde hovorí, že prišiel po všetkých?
    Prišiel pre hriešnikov, ale nie pre „spravodlivých“ Prišiel pre chudobných duchom a nie pre pyšných atd.
    Ktokolvek bude počuť jeho hlas, otvorí mu. Kto počuje jeho hlas?
    —MOJE OVCE POČUJU MOJ HLAS—

    Tá téma je strašne obšírna. Nedá sa to takto pomestiť do pár viet. Snažil som sa to napísať veľmi stručne. Dúfam, že je to trochu zrozumiteľné.
    Teraz by som sa ťa opýtal ja. Často píšeš, že dobro je pre všetkých, Kristus zomrel za všetkých a pod.

    1. Ak zomrel za všetky hriechy všetkých ľudí, prečo nebudú všetci zachránení?
    / prosím nepíš, že pre nevieru, lebo aj neviera je hriech, za ktorý Kristus zomrel na kríži /

    2. Zomrel aj za tých, ktorí už boli počas Starého zákona v pekle?


    1. Ahoj Štefane, omlouvám se, ale tyto debaty jsme zde už vedly a podle mně nevedou nikam. Můžeme si tady otloukat o hlavu biblické verše, ale stejně nakonec záleží na tom, co komu o sobě Bůh zjeví. Buď jsme spokojeni s tím, co máme a co víme a nebo nejsme a chceme víc. Poznávání Boha a Jeho charakteru je dlouhodobá záležitost a věřím, že záleží na nás a naší touze po Něm. Věřím, že Bůh nikoho do ničeho nenutí a dává svobodu se rozhodnout. Ke každému volá a promlouvá tichým hlasem a je na každém, jestli za ním půjde nebo ne. Každý má asi trochu jinou představu Boha, každý ho vidí trošku jinak. Já Boha nevidím skrze kalvinistickou teologii. Každý ať hledá, prosí a tluče sám za sebe. Vzájemně se nepřesvědčíme to už jsme si vyzkoušeli. :) Tak hodně štěstí a Božího pokoje do Tvého života.


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>