List Jakuba až do koreňa, verš po verši

epistle-james

Zdroj: http://baranokbozi.sk/2019/09/30/list-jakuba-az-do-korena-vers-po-versi/

Po prečítaní desiatok kázní, po modlitbách za porozumenie Jakubovho listu a vsadenie ho do nejakej rozumnej teológie, je tu tento článok ktorý sa nebude páčiť katolícko-reformovaným kresťanom, ktorí na ňom stavajú svoje kresťanstvo. Všetky kázne ktoré vykladajú Jakuba si protirečia. Nedokážu uspokojivo zaradiť Jakuba do písma tak, aby ladil s ostatkom. Buď tie výklady upadnú do skutkárstva, čo odporuje Kristovmu krížu, alebo výklad pritiahnu za vlasy. Všetci hovoria – Jakub mal na mysli. Už toto slovné spojenie dáva tušuť, že priama Jakubova reč bude zdeformovaná. Poďme do toho.

Skôr než sa pozrieme na problémové pasáže, pripomeňme si bleskovo fakty.

  • Jakub nebol apoštol. Apoštol Jakub zomrel ako mučeník v 40-tich rokoch. Tento list sa datuje do rokov 60-tich. Samotná katolícka biblia tento fakt potvrdzuje
  • Jakub napísal list až po Pavlovej smrti. Pavol sa nemohol brániť
  • Do roku 200 nebol tento list vôbec v cirkvi prezentovaný, až na pár zborov. Keď sa s listom stretávajú cirkevní otcovia, sú zhrození a odmietajú ho zaradiť do kánonu.
  • Jakubov list ako jediný list novej zmluvy, nehovorí o Kristovi a jeho kríži
  • Na prvom koncile v Nicei, Jakubov list nebol kanonizovaný, pre výhrady popierania spásy z viery
  • Kanonizovaný bol až na druhom koncile v Carihrade, vyše 50 rokov po prvom koncile, po smrti cirkevných otcov prvého koncilu
  • Odvolávanie sa na Jakuba, je vynechávané u mnohých moderných teológov, ako aj u starých. Ambróz tento list nikde nespomína, keď vykladá spasenie z viery bez skutkov. Jeho žiak Augustín sa rovnako nikde neodvoláva v otázke spasenia na Jakubov list

Toto boli základné fakty. Teraz sa pozrime na Jakubov list verš za veršom.

Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? Jak 2:14

Bežný čitateľ sa nazdáva, že Jakub hovorí o viere v Krista. Veď oslovuje v tomto liste bratov. Ale keďže Jakub Krista ani len okrajom nikde nespomína, my musíme hľadať, akú vieru má Jakub na mysli. Nachádzame to o kúsok ďalej, v 19. verši takto:

Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. Jak 2:19

Jakub tu hovorí o viere v Boha. Nestačí poznať dejiny, nestačí veriť že Boh je. Veď toto dobre vedia aj démoni. Z tohto nikto spasený nemôže byť. Nestačí vedieť, že Boh poslal na svet Syna, ktorý sa obetoval za ľudí a vstal zmŕtvych pre ich ospravedlnenie. Človek toto musí vztiahnuť na seba – za mňa sa obetoval a uveriť tomu. To démoni nemôžu, pretože Krista nenávidia, zároveň nemôžu prehlásiť, že Ježiš za nich zomrel. Boh Otec nepripravil spásu pre zvieratá, ani pre démonov, ani pre nebeské bytosti – ale výhradne pre človeka.

Ešte raz otázka: Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť?

Takáto viera – viera v Boha, nemôže človeka spasiť ani zo skutkami, ani bez skutkov. Dokonca ani v starej zmluve takáto viera nemohla spasiť. Keď sa pýtali toho najpovolanejšieho – Pána Ježiša – na skutky, aké skutky majú ľudia konať, čo odpovedal?

Skutkom Božím je veriť v Toho (Ježiša), ktorého On (Boh) poslal. Jn 6:29

Toto je jediná spasiteľná viera. Veriť v Krista. Ale nemyslime si, že táto viera nebola známa v starej zmluve?! Tento verš platí ako pre novú, tak aj starú zmluvu. V starej zmluve iba prehodíme čas a verš bude znieť takto:

Skutkom Božím je veriť v Toho (Mesiáša), ktorého On (Boh) pošle! Jn 6:29

Všetci veľkí muži biblie toto dobre vedeli. Všetci proroci toto neprestajne hlásali. A židia aj v čase Ježiša vedeli, že príde Mesiáš – vykupiteľ, na ktorého sa majú spoliehať. Teda ani v starej zmluve nebola viera v Boha – poznatok že Boh existuje – spasiteľná. Veď Izraeliti na púšťi videli Boha v ohnivom a prašnom stĺpe, oni vedeli že Boh je. Ale ak ideme pozorne do detailov, čo Boh požaduje od nich – je viera v Jeho zasľúbenia a zvlášť, viera v zasľúbenie Mesiáša – Vykupiteľa.

Jakub pokračuje:

Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa! ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? Jak 2:15-16

Táto časť sa netýka spasenia, ale posvätenia a konania skutkov, či už z viery, alebo dokonca aj bez viery. Ako Božie deti by sme mali pomáhať slabým, chorým, chudobným – ale nadto všetko je tu vždy hlásanie evanjelia a privádzanie duší do nebeskej vlasti.

Dnešný svet kresťanov v tejto činnosti predbehol. Dnes sa svet stará o slabých lepšie, ako kresťanstvo. Je nespočet nadácií, charít, stavajú sa ubytovne pre bezdomovcov, preplácajú sa ťažké operácie pacientov, robia sa zbierky – napríklad na liečbu rakoviny. Kresťania sú dnes prevalcovaní svetom v týchto činnostiach. V čase rannej cirkvi bol svet sebecký, zvrátený a bezohľadný. Preto Pavol nabáda kresťanov, aby sa správali ako ľudia, na obraz Boží a nie ako zvieratá, ktoré sú hnané pudmi. Napriek tomu – dobročinnosť nie je spasiteľná! Nikto nebude zo svojich skutkov ospravedlnený. Jakub zakončuje túto stať takto:

Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. Jak 2:17

Všimnime si, ako sa Jakub vyhýba krížu. On by mal jasne napísať: Tak aj viera v Krista a Jeho kríž, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. Jak 2:17

Ak by to napísal takto, nikdy by jeho list nebol v biblickom kánone. Týmto by explicitne a jasne poprel spásu v Krista. Viera v Krista totiž skutky skutočne nemá:

Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť: Rim 4:6
Aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša. Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery. Rim 3:26-27
Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Rim 4:5

Ak Jakub hovorí o viere mŕtvej, musíme súhlasiť! Je úplne prirodzené, že viera v Boha, viera v existenciu Boha, viera že Boh koná vo svete a podobne – nie je viera ktorá by bola živá, ktorá by mohla človeka spasiť.

Mnohí vykladači si všímajú v niektorých Pavlových výrokoch to, že hovorí o skutkoch zákona, z ktorých človek nebude ospravedlnený. Rozlišujú medzi skutkami zákona, teta desatora plus Mojžišovho zákona – a skutkami, ktoré vychádzajú z lásky. Tento výklad sa zdá byť dosť presný. Človek má konať dobré skutky, má z lásky k Bohu vykazovať dobročinnosť. Ale nie preto, aby si zaslúžil spasenie lež preto, lebo je dieťaťom Božím a koná z tejto pozície. Tu sa nejedná o dokazovanie viery skutkami, ale o vieru činnú skrze lásku, ako inde píše Pavol. Je to viera spaseného dieťaťa.

Ale nie každé dieťa sa dokáže starať o chorých, slabých a chudobných. Cirkev má mnoho údov a každý úd je povolaný k niečomu inému. Ani Pavol sa nestaral o chorých, on bol povolaný hlásať evanjelium. Niekto má dar uzdravovať, iný kázať, ďalší sa starať o chorých, niekto písať, posledný je modlitebník, ktorý je neprestajne na modlitbách za cirkev a jej potreby. Ďalší kresťan je štedrý, podporuje finančne cirkev a chudobných. I keď každý úd cirkvi by mal byť aj modlitebník, hlásať evanjelium, dávať dary atď. – napriek tomu využíva kresťan svoj dar prednostne taký, ktorý mu je blízky.

Napriek týmto ušľachtilým činnostiam kresťana, ktoré vychádzajú z viery a z lásky Krista, nemôže byť takto človek spasený. Pretože sú ľudia, ktorí spolupracujú s kresťanmi a sú rovnako, ba dokonca viac obetavejší, ako samotní kresťania. Ale oni odmietajú spásu skrze Krista, ich činnosť ich tak spasiť nemôže. Postúpme ďalej:

Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. Jak 2:18

Aj viera bez skutkov, aj viera zo skutkami, je viera spasiteľná za podmienky, že človek uveril v Kristov kríž a prijal ho za svoj. Posväcovanie kresťana, rovnako ako aj jeho obrátenie, je v réžii Boha.

Problémom dnešnej doby je zlá evanjelizácia. Pavol hlásal Krista ukrižovaného do úmoru, pokiaľ sa v tom noví obrátenci totálne nezakotvili. A keď boli zakotvení v spáse a istote, že sú Božie deti, z tejto pozície potom konali dobré skutky. Naproti tomu dnes kresťania neveria v Kristov kríž do hĺbky. Niektorí len okrajovo, iní toto základné učenie evanjelia v zbore vôbec nepočujú. Tak sa neukotvia v tejto viere a v ich životoch neprichádza zmena. Boh má zatvorenú cestu k ich posväcovaniu, pretože sa k Nemu neobracajú ako Božie deti, nevedia dokonca či nimi sú, nepýtajú si pomoc, lež si chcú spásu odpracovať. Aj pohania konajú veľké skutky, často väčšie ako kresťania, ale bez Krista nie je spása a to je podstatné. Bez Neho predsa nič nezmôžeme, sme na Bohu plne závislí vo všetkom.

Vráťme sa k Jakubovi. Jakub nehovorí o viere v Krista a v Jeho kríž, pretože nasledovný verš ukazuje na vieru v Boha – v akúsi všeobecnú vieru v Boha. Takáto viera skutočne nemá šancu spasiť nikoho. Aj keby Jakub veril, že existuje Boh a z tejto viery by mal skutky milosrdenstva – nemôže byť spasený! Aj keby sa do úmoru snažil a konal divy a zázraky, viera nového zákona – ako aj viera starého zákona – je postavená na zasľúbení Boha, že pošle Vykupiteľa svetu. Nie na tom, že Boh existuje. Ešte raz si ukážme verš, na ktorý sa Jakub odvoláva ohľadom viery:

Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? Jak 2:19-20

Viera v Boha, je neužitočná ako bez skutkov, tak aj zo skutkami. Poznať Božie dejiny, vedieť že Boh je, dokonca vedieť že poslal Spasiteľa, je len poznanie a nie viera. Ale uveriť, že Spasiteľ vzal moje hriechy na drevo kríža, kde boli vymazané a spálené Božím hnevom – to je viera ktorá má ako jediná moc spasiť.

A teraz prejdeme k časti, kde Jakub oponuje Pavlovi. Pozorne čítajme:

Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď svojho syna Izáka položil na obetný oltár? Jak 2:21

Len veľmi málo kazateľov na túto otázku odpovedalo – NIE! Ak by som sa vás opýtal, čo by ste odpovedali na túto otázku, aká by bola vaša odpoveď? Bol Abrahám spasený preto, lebo obetoval Izáka na hore Mórija? Biblická odpoveď je jasná – nebol! Pozrime sa podrobne v čom je problém.

Ranná cirkev nepovažovala za Božie slovo novú zmluvu. Ranná cirkev považovala za Božie slovo len židovský kánon, na ktorý sa odvoláva. Tento židovský kánon totiž celý ukazuje na Krista. Keď sa Pán Ježiš bráni satanovi – je napísané – bráni sa starou zmluvou. Mnoho krát sa odvoláva na písma, písma starej zmluvy. Ale teraz dajme pozor. Pán Ježiš sa odvoláva na písma PRESNOU citáciou starej zmluvy. Vieme už z raja, ako Eva zmenila Boží príkaz o jedení ovocia a aký dopad mala táto zlá citácia Božieho slova na pád človeka do hriechu. Preto keď čítame evanjeliá a listy, tie doslovne citujú starú zmluvu. A teraz sa pozrime na Jakuba:

Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď svojho syna Izáka položil na obetný oltár? Jak 2:21

Toto nikde takto v starej zmluve nie je! Abrahám nebol ospravedlnený z obeti Izáka, ale zo zasľúbenia, že bude praotcom veriacich a že príde Mesiáš. Že Boh skrze Abraháma vytvorí Boží ľud, ktorého bude veľké množstvo, ako hviezd na nebeskej oblohe, alebo ako piesku na morskom brehu. Abrahám NEBOL v žiadnom prípade ospravedlnený z toho, že obetoval Izáka. Jakub sa neodvoláva na písmo, on do písma pridáva čosi, čo tam nie je! Preto sa pozorne pozrime na Pavla. Pavol píše:

Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Rim 4:3

PRESNE TOTO HOVORÍ PÍSMO, NIE TO ČO NAPÍSAL JAKUB – TO V PÍSME NIKDE NIE JE!

Naproti tomu Pavlov verš nachádzame v Genesis v 22 kapitole tak, ako to presne Pavol citoval.

Čo predchádza Abrahámovej viere?

Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. Gn 15:4-5

Abrahám bol skutočne spasený z toho, že uveril v Božie zasľúbenia a nie preto, že konal skutky. Abrahám uveril, že Boh z jeho semena vytvorí Boží ľud. A hneď nato písmo hovorí a Pavol ho aj presne cituje toto:

I uveril (Abrahám)Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. Gn 15:6

A inde Pavol potvrdzuje túto vieru Abraháma – POZOR – vieru bez skutkov! Abrahám uveril v zaľúbenia Božie a to mu bolo počítané za spravodlivosť. Veď Pavol píše:

O zasľúbení Božom (Abrahám) nezapochyboval v nevere, ale utvrdil sa vo viere, vzdával Bohu slávu a pevne bol presvedčený, že Ten, kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. Rim 4:20-22

Kedy sa stal Abrahám spravodlivý? Niekoľko desiatok rokov predtým, ako obetoval Izáka!

Ešte raz pre tých ktorí rýchlo prebehujú verše: Kedy sa stal Abrahám spravodlivý? Niekoľko desiatok rokov predtým, ako obetoval Izáka!

Toto sa stalo hneď na začiatku jeho povolania Bohom. Ak čítame písmo ohľadom obety Izáka, čítame o skúške viery a nie o ospravedlnení. Ak by Abrahám nešiel Izáka obetoval, zostal by aj tak spravodlivý, aj tak by bol spasený, pretože jeho spasenie prebehlo oveľa skôr, ako obeta Izáka.

Iná vec je tá, že Boh by Abraháma na vrch Mórija dostal tak či tak. Spomeňme si na Jonáša, ktorý bol opakom Abraháma. Boh ho poslal do Ninive a on sa plavil presne na druhú stranu, vyše 1500 km od Ninive. Ale Boh našiel spôsob, ako Jonáša do Ninive dostať. Ale ani Abrahám, ani Jonáš neboli spasení preto, lebo jeden obetoval syna a druhý napokon predsa len išiel hlásať skazu Ninive. Obaja boli spasení preto, lebo uverili v Božie zasľúbenia, zvlášť o zasľúbení o Mesiášovi.

Takže Jakub sa neodvoláva na písmo, ale k písmu pridáva niečo, čo tam vôbec nie je! On tam jasne píše, že Abrahám bol ospravedlnený preto, lebo obetoval Izáka. A my musíme povedať razantné – NIE! Pre toto Abrahám ospravedlnený pred Bohom absolútne nebol!

Jakub si pridal do písma čosi čo tam nie je. Na tomto omyle, postavil ďalší omyl a to:

Vidíte, že zo skutkov býva človek ospravedlnený, a nie zo samej viery. Jak 2:24

Jakub najprv prekrúti písmo keď sa ľuďom snaží nahovoriť, že Abrahám bol ospravedlnený z obety Izáka – čo nebol. Písmo jasne ukazuje, že Abrahám bol ospravedlnený niekoľko desaťročí pred týmto časom. Keď Jakub prekrútil písmo, píše sám zo svojho zdeformovaného pohľadu toto: Vidíte, že zo skutkov býva človek ospravedlnený, a nie zo samej viery.

Všetko sa na Jakubovi dá vyložiť. Všetko sa dá nejako poskladať, aby Jakub sedel s písmom. Ale je nemožné, aby Jakub písmo prekrúcal, ako to robil satan v raji, alebo ako ohýbal satan písmo keď Ježiša zvádzal na púšťi. Pridávanie do písma a jeho deformácia, vždy spôsobila vo viere obrovské problémy v celých dejinách Izraela, aj cirkvi.

Teológovia sa zaoberajú mŕtvou a živou vieru, či môže taká viera spasiť. To sa dá ľahko vyvrátiť tým, že Jakub nehovorí o viere v Krista a Jeho moc kríža, ale o viere v Boha, vo viere v existenciu Boha. Čo ale teológovia celé storočia prehliadajú – a vďaka za tých, ktorí sa oklamať nedali – je to, že Jakub pridáva k písmu niečo nové čo v písme nie je, a z toho čo pridal vytvára novú teológiu. Jakub pokračuje:

Vidíš – viera spolupracovala s jeho skutkami a skutkami sa stala dokonalou, a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím. Jak 2:22-23

Toto je vyložený omyl! Jakub dokazuje, že Abrahám je spasený zo skutkov preto, lebo obetoval Izáka. Urobil to preto, lebo mal pravú vieru. Toto je vymyslená vec, nemôžeme to podoprieť Božím slovom, pretože Abrahám sa stal spravodlivým z viery zo zasľúbenia hneď na počiatku svojej činnosti. A tu sa Jakub odvoláva na skutočne biblický verš: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím.

Ibaže Jakub tento verš posunul o niekoľko desaťročí dopredu! Tým pádom to neladí s písmom! Pavol ktorý presne cituje písmo hovorí, že Abrahám bol zachránený pre svoju vieru v zasľúbenie. Nielen uveril v zasľúbenia, že bude praotcom veriacich, ale uveril aj v zasľúbenia Mesiáša. Toto je spasiteľná viera. Toto nemá nič spoločné s obetou Izáka.

Pavol je presný v dokazovaní písma aj preto, lebo sa učil od najlepšieho učiteľa v Izraeli – od Gamaliela. Ako farizej dokonale ovládal písmo. Žiaden iný apoštol sa nevyrovná Pavlovmu výkladu. Dokonca Peter sa vyznáva, že Pavlov výklad je ťažký v niektorých pasážach. Ježiš veľmi dobre vedel, prečo Pavla obrátil pri Damašku. On vedel, akým znalcom písma je, ibaže má nesprávny pohľad. Pozrime sa na tohto znalca písma, ako pravdivo a v súlade s celou bibliou vykladá Abrahámovu vieru:

Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť: Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté; blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech. Rim 4:3-8

Ak si dáme krížové verše Jakuba s jeho výrokmi o Abrahámovi, o spáse zo skutkov, vyhodí nám len to, že Jakub vykladá Jakuba a nie Jakub vykladá písmo. Keď si dáme do kríža verše Pavla, tie ladia s celým písmom, vyhodí nám to nespočet odkazov nielen z nového zákona, ale väčšina je zo zákona starého. Pavol bol apoštol, ktorý bol vyvolenou nádobou pohanov. Nám vyložil Pavol systematicky celú teológiu, ktorej centrom spásy, je viera v Ježiša Krista, bez našich skutkov. Táto istá teológia sa vinie aj počas celej histórie Izraela, v zasľúbenom Mesiášovi. Všetky knihy starej zmluvy, ukazujú v predobraze na Krista a jeho obetu. Nielen v mnohých obrazoch a podobenstvách, ale aj v miliónových obetiach zvierat.

Jeden jediný list v celom písme nehovorí o Kristovi a nehovorí o kríži – list Jakuba. Mohol by tento list pomýliť tých, ktorí sa spoliehajú len a len na kríž? Tých určite nie! Koho tento list mýli? Tých, ktorí sa spoliehajú na svoje skutky a snaženie. Na Jakubovom liste vzniklo v cirkevných dejinách množstvo heréz. Pokiaľ zbožní muži nevenovali Jakubovi pozornosť a to ani dávni kresťania ako Augustín či Ambróz, dnes je Jakub súčasťou spásy napriek tomu, že nehlása evanjelium, nehlása Krista.

Nech si kresťania, ktorí takto hlboko vnikli do tejto problematiky, bez ružových okuliarov svojich teológii položia otázku: Je Jakubov list v písme, na preverenie našej viery, či skutočne závisíme len na Kristovi, alebo sa chceme spasiť skutkami, čím kríž dávame do úzadia?

Ranná cirkev nepoznala Jakuba a žila šťastným životom. Eunuch založil v Etiópii cirkev bez toho, že by poznal Jakuba a vôbec listy apoštolov. Dokonca nemal ani evanjelium, len Izaiáša. Ale Filip mu vyložil Krista a jeho spásu na kríži. Toto plne postačovalo k spaseniu množstva ľudí.

Dnešné kresťanstvo a žiaľ aj kresťanstvo posledných storočí, stojí a stálo viac na Jakubovi, ako na Kristovi a jeho kríži. Viac ľudia dôverujú Jakubovi, o ktorom ani katolíci nemajú presné záznamy, kto to vlastne bol – ako na Pavlovi, ktorý bol Ježišom povolaný, ktorý bol brilantným vykladačom písma.

Tak dnes vznikla nová falošná teológia, ktorá hlása vieru dokázanú skutkami. Postavené je to na týchto pár veršoch Jakuba, ktoré stoja proti celej novej zmluve a prekrúcajú zmluvu starú, na ktorú sa odvolával Ježiš a apoštoli.

Je potešiteľné, že sa ľudia vo svete prebúdzajú ohľadom spasenia a prestávajú falošných učiteľov hlásajúcich skutky počúvať. Svedomie môže byť utíšené a uspokojené len z viery v Ježiša, len v Kristovom kríži. Svedomie je veľmi plaché a hneď sa vystraší. Kristov kríž dáva svedomiu pokoj. Z tohto pokoja potom plynie prirodzené posväcovanie, ktoré je taktiež v réžii Boha.

Celé písmo hovorí o Kristovi a jeho spáse na kríži. Celé dejiny ukazujú na Kristov kríž. Všetci apoštoli ukazujú na Kristov kríž, ako jediný zdroj spásy bez ľudskej chvály. Každý človek ktorý objal kríž a zotrval v tomto objatí, sa stal veľkým Božím mužom, tichým a zbožným. Skutky Božích mužov vykazovali čosi nadprirodzené – nielen skutky povinné.

Spravodlivý človek bude z viery žiť. Ježišov kríž a Jeho obeta je prameňom jeho viery, prameňom dobrých skutkov a posväcovania svojho života. Keď je človek nasýtený z toho prameňa, s ľahkosťou znáša skúšky, protivenstvá, z ľahkosťou sa posväcuje.

Je na každom človeku, ako bude veriť. Písmo je tak veľmi rozsiahle, že by sme si mohli vytvoriť tisíce ciest, ako bude človek spasený. Ale Boh dal ku spaseniu len jednu cestu.

Dal svetu len jedno evanjelium a to – v jedinom mužovi – Ježišovi Kristovi, ktorý vzal moje hriechy na drevo kríža, kde som ja sám mal stáť a znášať Boží hnev za svoje prestúpenia. Ale predo mnou stál Ježiš a On miesto mňa trpel. On miesto mňa zomrel a zaplatil za všetky moje hriechy. Boh ho vzkriesil na moju spravodlivosť, keď nebeský Otec podtvrdil Ježišovu platbu za mňa nehodného hriešnika.

Je niečo potešiteľnejšieho, ako táto pravda, mnohokrát potvrdená písmom? Mohli by ma potešiť moje skutky, moje posväcovanie, ktoré sú nedokonalé, sú ako ohyzdné špinavé rúcho?

Je mi ľúto tých, ktorí v tomto špinavom rúchu hľadajú spásu zo svojich skutkov. Ich svedomie je roztržité ohľadom spásy a neisté. Ich posväcovanie je mizerné a ľudské. A svet nosí na svojom chrbte väčšinu takýchto ľudí. Vedia citovať teológov celého sveta, ale nie je v nich kríž, z ktorého vyteká láska k Bohu a blížnemu. Nie je v nich súcit, len chladná vypočítavá teológia, ktorá prináša viac smrť, ako život.

Uver drahý človek len a len v Kristov kríž. Nech ťa nič nepomýli, nech ťa nič nezvedie. Až keď sa upevníš v kríži, až potom môžeš rásť v posvätení a neskôr ako dospelý aj vykazovať skutky. Ak si raz uveril v Krista a prijal si túto vieru za svoju, nikdy nemôžeš o spasenie prísť. Len ver a hľaď na kríž, Boh už má pre teba pripravenú cestu…

Amen

3 thoughts on “List Jakuba až do koreňa, verš po verši

  1. Ahoj, brat Janko,
    skopírovala som svoj komentár k tomuto článku na fb stránky baranokbozi, tak by som ho chcela zdieľať aj na streetzurnal:

    „Nemyslela som si, že budem niečo písať k tomuto článku, ale chcem pripomenúť, že Jakub, Jánov brat, nebol jediným apoštolom, ktorý používal toto meno. Tým ďalším apoštolom Jakubom bol Jakub Alfeov. Mt 10,..3.. Tiež sa chcem podeliť s ďalšou vecou, ktorú mi pripomenul Pán: Keď som pred deviatimi rokmi uverila v Pána Ježiša, medzi prvými skúsenosťami, cez ktoré ma Pán previedol, bola aj viera v pravdivosť toho, čo napísali proroci a apoštoli skrze Ducha Svätého, či už je to Starý Zákon alebo Nový Zákon; každé slovo Písma je vdýchnuté Bohom. Čiže aj s určitými nezrovnalosťami v Písme, keď si slovo nevieme vysvetliť, či pochopiť, musíme narábať s bázňou a trasením. A naozaj, veľmi často sa stávalo, že len táto autorita Písma, o ktorej mi dal Pán také silné presvedčenie, že je to tak, ako je napísané, mi pomohla preniesť sa cez nahovárania od niektorých ľudí, že Bibliu písali nejakí vzdelanci, alebo, že bola prepisovaná ix-krát, že niektoré slová boli zmanipulované a mnoho ďalších vecí, ktoré vraj spochybňujú vierohodnosť Písma. No a toto mi dnes Pán pripomenul pri obyčajnej otázke mojej sestry, ktorá sa ma opýtala na môj názor na tento článok. Písmo nemôžeme kritizovať, lebo je inšpirované Duchom Svätým. Ak Boh dovolil, aby bol Jakobov list súčasťou Novej Zmluvy, tak nemôžeme proti tomu namietať. Pán vie, prečo je tam. Ďakujem Pánovi, že mi pripomenul moju vieru v Neho a v jeho Písmo. Chvála a sláva Pánovi!“


    1. Zdravím

      Co se týče jména Jakub, víme že gnostické spisy nalezené v roce 1945 v Nag Hammádí rovněž obsahovaly spisy Jakuba, který se autorizoval jako bratr Páně. Jsou datované kolem roku 100… Kromě tajné knihy Jakubovy byly také nalezeny první a druhé zjevení Jakubovo…
      Autorství Jakubova listu není možné s přesností určit.. Jinak zde je odpověď autora článku na reakce kolem Jakuba
      http://baranokbozi.sk/2019/10/02/odpoved-a-doplnok-k-clanku-o-jakubovi/


  2. Předmluva k listům sv. Jakuba a sv. Judy (Martin Luther)
    List sv. Jakuba
    Ačkoliv tento list sv. Jakuba byl starými odmítán, chválím jej a považuji jej za dobrou knihu, protože nesestavuje žádné lidské nauky ale důrazně hlásá Boží zákon. Nicméně, abych konstatoval svůj vlastní názor na něj, ač bez předsudku ke komukoliv, nepovažuji jej za apoštolský spis a mám pro to následující důvody:

    Na prvním místě jde přímo proti sv. Pavlovi a celému zbytku Písma tím, že připisuje ospravedlnění skutkům [2:24]. Říká, že Abraham byl ospravedlněn svými skutky když obětoval svého syna Izáka [2:21]; ačkoliv v listu Římanům 4[:2–22] sv. Pavel naproti tomu učí, že Abraham byl ospravedlněn bez ohledu na skutky, jen svojí vírou, předtím než obětoval svého syna, a dokazuje to z Mojžíše v Genesi 15[:6]. Ačkoliv tato epištola může podporovat a její výklad nabízet toto ospravedlnění skutky, nemůže být hájena ve své aplikaci [Jak 2:23] na skutky Mojžíšova tvrzení v Genesi 15[:6]. Neboť Mojžíš tady mluví jen o Abrahamově víře a ne o jeho skutcích, jak sv. Pavel dokládá v Řím 4. Tato chyba tak dokazuje, že tato epištola není dílem žádného apoštola.

    Na druhém místě je jejím cílem učit křesťany, ale v celém tomto dlouhém učení není ani jednou zmínka o pašijích, vzkříšení nebo o Duchu Kristově. Krista sice několikrát jmenuje, ale nic o něm neučí a mluví jen o obecné víře v Boha. Úkolem pravého apoštola je kázat umučení a vzkříšení Krista a klást na něj základ víry, jak říká sám Kristus v J 15[:27]: „Budete mi vydávat svědectví.“ V tomto souhlasí všechny pravé posvátné knihy, že totiž všechny kážou a hlásají [treiben] Krista. A to je pravá zkouška, kterou máme posuzovat všechny knihy, když vidíme zda kážou nebo nekážou Krista. Všechna Písma nám totiž ukazují Krista (Řím 3[:21]) a sv. Pavel nechce znát nic jiného než Krista (1K 2[:2]). Cokoliv neučí Krista není už apoštolské, i kdyby to učil sv. Petr nebo sv. Pavel. A cokoliv káže Krista by bylo apoštolské, i kdyby to dělali Jidáš, Annáš, Pilát a Herodes.

    Tento Jakub ale nedělá nic víc, než že vede k zákonu a jeho skutkům. Mimoto skládá věci dohromady tak chaoticky, že se mi zdá, že to musel být nějaký dobrý a zbožný muž, který vzal pár výroků od apoštolských učedníků a pak je hodil na papír. Nebo to mohlo být někým napsáno na základě jeho kázání. Zákon nazývá „zákonem svobody“, ačkoliv jej Pavel nazývá zákonem otroctví, hněvu, smrti a hříchu.

    Mimoto cituje výroky sv. Petra [v 5:20]: „Láska přikryje množství hříchů“ [1Pe 4:8] a dále [v 4:10]: “Pokořte se pod mocnou ruku Boží” [1Pe 5:6]; rovněž i výrok sv. Pavla v Galatským 5[:17] „Duch žádá proti tělu“. A přitom z časového hlediska byl sv. Jakub usmrcen od Heroda [Sk 12:2] v Jeruzalémě, před sv. Petrem. Takže se zdá, že [tento autor] přišel až dlouho po sv. Petrovi a sv. Pavlovi.

    Svým slovem chtěl bojovat proti těm, kdo spoléhali na víru bez skutků, ale úkolu nedostál. Zkouší dosáhnout brnkáním na strunu zákona toho, čeho apoštolové dosahovali povzbuzováním lidí k lásce. Nemohu ho proto zahrnout mezi hlavní knihy, ačkoliv nikomu nechci bránit, aby jej zahrnoval a velebil jak si přeje, neboť v něm je jinak mnoho dobrých výroků.


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>